Irisdiagnostika

Irisdiagnostika, nazývaná aj iridológia, je metóda, ktorá slúži na diagnostiku zdravotného stavu z očí. Pri tejto metóde sa prezerá dúhovka, bielko a zrenička — nie všetci iridológovia to robia.

Pokým je náš organizmus z akéhokoľvek dôvodu oslabený, zmeny sa zobrazujú aj v našich očiach. Oslabenia v tele majú rôznu príčinu, a práve preto sú znaky v očiach rôzneho charakteru. Ak je orgán oslabený, na dúhovke sa to prejavuje zmenou farby alebo cez rôzne znaky. To, akým spôsobom sa oslabenie prejaví, záleží od typu dúhovky, resp. genetického typu, a takisto od miery utrpenia daného človeka.

V očiach je možné vidieť aktuálny stav organizmu, ale aj to, s akým zdravotným problémom sa človek potýkal v minulosti, alebo aké zdravotné riziká hrozia jednotlivcovi do budúcna, pokým nebude so svojím telom zaobchádzať s rešpektom.

Akákoľvek zmena nášho orgánu sa prejavuje zmenou elektriny, chemizmu a mechaniky. Dôsledkom tejto zmeny nastáva podráždenie zakončení sympatického nervového systému, po ktorých sa daný impulz šíri do talamu, odtiaľ do hypotalamu až k centrám miechy, odtiaľ po optickom nerve do očí a nakoniec na dúhovku.

Oko by sme mohli prirovnať k monitoru a naše telo k počítaču.

• Sympatikový nervový systém sa aktivuje vtedy, ak máme pocit ohrozenia.
• Talamus je centrum v medzimozgu, do ktorého sa dostávajú nervové impulzy predtým, ako sa dostanú do mozgovej kôry.
• Hypotalamus — nazývaný tiež mozog mozgu — je centrálnym bodom, ktorý zodpovedá za kvalitu nášho zdravia.
• Miecha zabezpečuje prepojenie mozgu s ostatnými časťami nášho tela.
• Optický nerv obsahuje približne 1,2 milióna prenášajúcich nervových vlákien a prenáša zrakové vnemy zo sietnice do mozgu.

• Zápalovosť a lokalizácia zápalu
• Genetické znaky — informácie o zdraví predkov naše oči uchovávajú
• Genetický typ — poznáme 10 základných genetických typov a 5 podtypov
• Stav orgánov a systémov
• Stav cievneho systému
• Stav lymfatického systému
• Stav tráviaceho systému
• Kvasné procesy v trávení
• Stav nervového systému
• Anomálie kĺbov a orgánov
• Príčina kožných problémov
• Príčina únavy
• Stav psychiky a vplyv stresu
• Vrodené programy a vlastnosti

Oči nám odhaľujú reálny stav nášho organizmu, avšak sú veci, ktoré sa v očiach nezobrazujú.

• Onkologické ochorenia — irisdiagnostika však vie naznačiť, kde nastal problém, a nasmerovať vás, ako ísť ďalej.
• Odoperované orgány — pod narkózou je vedomie odpojené od fyzického tela. Vidieť však možno oslabenie tak, ako bolo predtým, aj to, ako sa telo s týmto zásahom vyrovnalo.
• Tehotenstvo — ide o prirodzený stav tela.
• Konkrétny druh baktérií — nevidíme konkrétny druh, ale ich dopad na jednotlivé orgány.
• Kamene — nie sú spojené s nervovou sústavou.

Keď idete k lekárovi, z jeho úst počujete konkrétnu diagnózu. Lekári vám nasadia lieky na symptómy ochorenia, snažia sa ich vypnúť, ale príčinou sa nezaoberajú. Neopýtajú sa vás, akú máte stravu, aký máte pitný režim, aký je váš psychický stav.

Irisdiagnostika ponúka riešenie pre nájdenie príčiny zdravotného problému. Nebudete počuť názov ochorenia, ako sa bežne stretávame v západnej medicíne, ale budete mať obraz o tom, ktorý orgán alebo systém je oslabený.

Príčina ochorenia a jej vyriešenie je najdôležitejšia cesta k pevnému zdraviu. Treba mať na pamäti, že v našom tele všetko so všetkým súvisí. Ak sa napríklad potýkate s problémom pohybového aparátu — ak nešlo o úraz alebo niečo podobné — problém býva častokrát inde v našom tele.

Dôležitá informácia: klasické vyšetrenia neodhaľujú oslabenia jednotlivých orgánov, ale vidia ich funkčnú vadu, prípadne novotvary.

Irisdiagnostika sa používala už za čias starovekého Egypta a Číny, aby zistila zdravotný stav človeka. Dokonca v niektorých čínskych provinciách sa irisdiagnostika aj v súčasnosti používa ešte predtým, ako bude pacientovi predpísaná následná liečba.

V starovekom Egypte sa za dôkaz považuje archeologický nález v hrobke faraóna Tutanchamóna, kde našli papyrusy dokumentujúce štúdium a diagnostiku z očí. Faraónov kňaz a lekár El Aks sa zaoberal štúdiom očnej dúhovky a vďaka nemu sa irisdiagnostika rozšírila z Egypta do Babylonu, Tibetu, Indie, Číny a ďalších krajín. El Aksove papyrusy sú prvými výukovými materiálmi iridológie.

Medzi významných lekárov a liečiteľov, ktorí sa zaoberali iridológiou, patria Hippokrates, Hildegarda z Bingenu, Paracelsus a Filip Meyens — o rozvoj irisdiagnostiky v Európe sa zaslúžil práve on a o 200 rokov neskôr budapeštiansky lekár Ignác von Peczely.

Koncom 2. svetovej vojny mali o irisdiagnostiku veľký záujem v Nemecku. Zhromaždili viacerých iridológov a dali im zdiagnostikovať skupiny ľudí. A tu nastal problém — iridológovia dostali zadania, aby zistili onkologické alebo kožné ochorenia. Lenže v očiach sa onkologické ochorenia nezobrazujú a z dúhovky sa nedá zistiť, kde na tele sa vyskytuje napríklad ekzém.

V minulosti navyše nemali dobré technické vybavenie na detailné fotografie očí, nemali jednotné iridologické mapy orgánov ani šablóny. Ja osobne používam na irisdiagnostiku makroobjektív a špeciálne svetlo, pretože ľudské oko je veľmi lesklý objekt a je náročné zachytiť dúhovku v dostatočnej kvalite.

V rokoch 1957, 1988, 1996 a 2005 sa uskutočnili štúdie, ktoré mali overiť, v akom rozsahu irisdiagnostika funguje. Skúmali sa však len fotografie a v nedostatočnej kvalite, pričom pri správnej diagnostike je potrebné vidieť 3D štruktúru celého oka. Na základe týchto starých testov dnešná medicína irisdiagnostiku odmieta a myslím si, že neprávom.